Líška obyčajná

Líška obyčajná alebo líška hrdzavá (Vulpes vulpes) je druh cicavca z čeľade psovité. Líška žije všade v Európe. U nás sa výskytuje takmer na celom uzemí Slovenska.  Líška hrdzavá patrí medzi najmenej ohrozené druhy a jej populácia je stabilná.Jednotlivé druhy líšok sa líšia od seba sfarbením. V mnohých krajinách sa vyskytuje hojne. Brloh si volí vždy s najväčšou opatrnosťou. Sú to hlboké, obyčajne rozvetvené dutiny, medzi koreňmi alebo na iných vhodných miestach.

Vzhľad

Líška sa príliš nelíši od pôvodných psov, vlkov,  a od psov domácich stavbou svojho chrupu, zato sa však odlišuje pretiahnutým telom, dlhým hustým chvostom a mierne prehĺbeným výstupkom čelnej kosti. Stavbou tela sa podobá menšiemu psovi, je však štíhlejšia. Dĺžka tela dosahuje až 90 cm, výška v kohútiku 35–38 cm, hmotnosť sa pohybuje od 6 do 10 kg. Hlava je široká, čelo ploché, papuľa, ktorá sa náhle zužuje, dlhá a tenká, oči sú šikmé a uši, ktoré sú pri koreni širšie a navrchu zašpicatené, sú vzpriamené. Telo sa zdá tučné pre dosť hustú srsť, ale v skutočnosti je veľmi štíhle, pritom však veľmi svalnaté a schopné najrozmanitejších pohybov. Nohy sú tenké a krátke, chvost dlhý a huňatý, kožušina veľmi hustá, bohatá a mäkká. Sfarbenie je plavo šedastočervené, čo sa úplne zhoduje s farbou pôdy. Na sivej podsade má líška hrdzavú až žltočervenú kryciu srsť, na prsiach a bruchu je biela. Vonkajšie strany ušníc, ako aj predné strany nôh sú vždy takmer čierne. Vyskytuje sa však i viac farebných variácií. Niektoré líšky majú pozdĺž chrbta tmavší pás srsti, ktorý v prednej časti križuje rovnako tmavý pás cez lopatky. 

Spôsob života a rozmnožovanie

Líška žije samotársky v podzemných brlohoch, ktoré si vyhrabáva v strede svojho revíru v ľahkej pôde, na južných slnečných stráňach. Vyhýba sa mokrým miestam . V brlohu máva dve komory, jedna je ležiskom a druhá zásobárňou, kam zanáša svoju korisť. Ležisko býva niekedy až 6 m hlboko v zemi. Z brlohu vedie viac východov na rôzne strany. Neraz sa líška nasťahuje aj do opusteného jazvečieho brlohu a tam, kde sú dostatočne dlhé a priestranné chodby. O obývanom brlohu svedčia čerstvé hrabanie a stopy pri vchode, ako i rozličné zvyšky koristi pred brlohom – perie, zajačie labky a podobne. Líška vyhľadáva brloh len pri dlhotrvajúcich dažďoch, v silných mrazoch, v čase párenia a výchovy mláďat, alebo ak je prenasledovaná psom. Inak sa zdržuje na povrchu a v slnečných dňoch sa rada vyhrieva stočená do klbka na pni. Na lov vychádza za večerného šera a na brieždení sa vracia. Len v zime, keď je vyhladnutá, vychádza už popoludní a neraz sa zdrží na love i do predpoludňajších hodín.

Honcovanie líšok prebieha v najtuhšej zime – v januári až februári. Vtedy lišiaky opúšťajú svoj revír a vyhľadávajú honcujúce sa líšky. Neraz jednu líšku naháňa i viac lišiakov. Najmä v tomto období sa po nociach ozýva zavýjavé štekanie líšok. Cez deň páry odpočívajú v brlohoch. Tam prebieha aj akt párenia.  Asi po 8 týždňoch líška v osobitnom brlohu, ktorý vystiela srsťou vytrhanou z vlastného brucha, vrhá 3 až 8 mláďat. Dynamika populácie závisí od potravovej ponuky. Pri zníženom stave drobných hlodavcov klesá i početnosť vrhu. Líšťatá majú pri narodení hmotnosť len okolo 100 g, no rýchle priberajú a po 14 dňoch sa im otvárajú oči. Líška ich dojčí asi 40 dní a potom ich kŕmi natráveným mäsom. V tomto období už vychádzajú z brlohu a šantia alebo sa vyhrievajú na slnku. Pri hraní vrčia a brešú. Matka sa o ne náležite stará, aby ich dobre nasýtila, a usilovne loví všetko, na čo natrafí, niekedy stráca i svoju známu opatrnosť. V nebezpečenstve mladé prenáša, neskôr ich prevedie do náhradného brloha. V štvrtom mesiaci, keď majú už vymenený chrup, začínajú sa učiť loviť a koncom leta sa rodina rozpadáva. Pohlavne dospievajú vo veku 10 mesiacov.

Potrava

Hlavnou potravou líšky v každom ročnom období sú menšie cicavce, hlavne hraboše. Okrem hrabošov tvorí potravu líšok aj krt obyčajný, chrček poľný a syseľ pasienkový. Vtáky sú ďalšou významnou zložkou potravy. Ostatné druhy stavovcov (obojživelníky, plazy a ryby) tvoria len malý podiel. Rastliny a ich plody tvoria dôležitú súčasť ich jedálneho lístka. Líšky sa živia v malej miere aj bezstavovcami ako hmyz, mäkkýše a dážďovky .