Daniel Škvrnitý (lat. Dama dama) je na Slovensku nepôvodnou – introdukovanou zverou. Zaraďujeme ho rovnako medzi srstnatú raticovú zver do podčeľade jeleňovité. Danielia zver žije veľmi spoločensky v čriedach. Na ich čele je skúsené vedúce zviera. V čase vrhu mláďat sa jednotlivé kusy osamostatňujú a ostávajú so svojimi mláďatami niekoľko týždňov pokým sa nevrátia späť ku skupine. Pokým danielia zver nie je vyrušovaná príma potravu počas celého dňa. Zvláštnosťou daniela sú "kozie skoky", ktoré predvádza pri zneistení. Ide o opakované vyskakovanie do výšky a dopadanie na všetky štyri nohy. Samce pri dĺžke tela do 150 cm dosahujú hmotnosť v priemere 60 – 100 kg. Samice, ktoré sú menšie nepresahujú dĺžkou tela 130 cm a ich hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí 30 – 60 kg.
Sfarbenie danielej zveri
Sfarbenie je jedným z charakteristických znakov daniela. V letnej srsti má daniel červenohnedú farbu s nápadnými svetlými škvrnami, spodná strana krku, brucho a vnútorná strana končatín bývajú svetlé. Svetlé zrkadlo je lemované čiernym obrysom a taktiež chvost je z hornej strany čierny, čo umožňuje bezpečne rozoznať dančiu zver aj na väčšiu vzdialenosť, pokiaľ k nám stojí „chrbtom“. Na zimu sa daniel presrsťuje do sivohnedého kabáta, v ktorom škvrny nie sú takmer badateľné. Pri danieloch niekedy dochádza k raritnému sfarbeniu, kedy je jedinec čisto biely (albinizmus) alebo naopak čisto čierny (melanizmus).
Parožie danielov
Daniel má nezameniteľné parožie. Je podstatne menšie, ako u jeleňov, ale je charakteristické svojim tvarom. Vývoj danielieho parožia začína v máji, rok po narodení (v druhom roku života). Mladému danielovi rastie prvé parožie približne do konca augusta. Nebýva rozvetvené a pripomína ihlice, preto takémuto danielovi hovoríme ihličiak(poľovníkmi označovaný aj špicér). Prvé parožie daniel zhadzuje v apríli. Staršie daniele zhadzujú parožie podobne, tzn. spravidla do konca apríla a vytĺkajú v auguste. Podobne ako pri jeleňoch, aj danielie parožie je s pučnicou spojené ružicou, z ktorej vyrastá kmeň. Prvá vetva nad ružicou sa nazýva očnica a vetva nad ňou stredná vetva. Nadočnica v danielom paroží chýba.
Staršie daniele majú paroh zakončený lopatou. Podľa tvaru parožia môžme daniela označiť ako ihličiaka, šestoráka, osmoráka (zväčša mladé jedince do 3 rokov), vareškára (paroh je už zakončený náznakom lopaty), slabého, silného alebo kapitálneho lopatára. Počas ruje na rozdiel od jeleňa samec samice nezhromažďuje, ale tie sa k nemu samy pridajú. Nemelodické chŕkanie daniela pripomína zvuky grgania.
Spôsobom života a pohybmi sa daniel škvrnitý jeleňovi veľmi podobá. Obidve tieto zvieratá majú rovnako vyvinuté zmysly a takisto ich duševné schopnosti sú si rovnaké. Daniele nie sú také plaché a opatrné ako jelene. Rýchlosťou, svižnosťou a obratnosťou daniel sotva zaostáva za jeleňom, obidva druhy sa však líšia spôsobom behu, lebo daniel dvíha v cvale vyššie nohy. Jeho chôdza je veľmi úhľadná, ľahko cvála a dokáže preskočiť aj 2 metre vysokú stenu. Keď odpočíva, je na zložených nohách, ale nikdy si neľahne na bok. Daniel aj jeleň sa pasú rovnako, daniele však častejšie olupujú zo stromov kôru, a preto sú škodlivejšie
Spôsob života
Počas ruje na rozdiel od jeleňa samec samice nezhromažďuje, ale tie sa k nemu samy pridajú. Nemelodické chŕkanie daniela pripomína zvuky grgania. Spôsobom života a pohybmi sa daniel škvrnitý jeleňovi veľmi podobá. Obidve tieto zvieratá majú rovnako vyvinuté zmysly a takisto ich duševné schopnosti sú si rovnaké. Daniele nie sú také plaché a opatrné ako jelene. Rýchlosťou, svižnosťou a obratnosťou daniel sotva zaostáva za jeleňom, obidva druhy sa však líšia spôsobom behu, lebo daniel dvíha v cvale vyššie nohy. Jeho chôdza je veľmi úhľadná, ľahko cvála a dokáže preskočiť aj 2 metre vysokú stenu. Keď odpočíva, je na zložených nohách, ale nikdy si neľahne na bok. Daniel aj jeleň sa pasú rovnako, daniele však častejšie olupujú zo stromov kôru, a preto sú škodlivejšie